We Are The Nobodies Wanna Be Somebodies...

Chemické šťastie

Kráčať si ako Doherty uličkami,
pohrávať sa s ihličkami.
Aj Kurt by to povedal,
že to tu niekto do*ebal.

Boli to novinári?
A či azda mamonári?
Všade to boli len drogy,
rodičia sú z toho grogy.

Tak si ešte jeden šleh dám,
nech spomienku na heroín mám.
Pôjdem ja na odvykačku?
Nie, nie tá mi je na sračku.

A som zase tam,
tam, kde si pamätám.
Tam medzi ihlami a 4 stenami,
kde nemám dotyk s lekármi.

Aj s priateľmi sa v pekle stretnem,
ihlu si zo žily vytrhnem.
Oslobodím sa od tohto sveta,
lebo tu ma každý odmieta.

Veď ten môj fet,
je celý môj svet.
Nebo už modré nebude.
Dobré to so mnou nikdy nebude.

Zbohom mami,
zbohom oci.
Odchádzam na druhý svet,
dajte mi na hrob aspoň pekný kvet.